Veronika a Michal sú pacienti v blázinci.
Jedného dňa sa prechádzajú okolo bazéna a vtom Michal náhle skočí do vody. Potopí sa ako kameň a nevypláva.
Veronika skočí za ním aby ho zachránila, ponorí sa až na dno a Michala vytiahne z vody von.
Keď sa o tomto hrdinskom čine dozvie riaditeľ, okamžite dá príkaz prepustiť Veroniku z ústavu, lebo zistil, že je úplne zdravá a príčetná. Ide teda za ňou, aby jej oznámil túto veľkú novinu a hovorí jej:
- "Veronika, mám pre teba jednu dobrú a jednu zlú správu. Najprv ti poviem tú dobrú. Môžeš opustiť tento ústav, lebo si bola schopná zachrániť inému pacientovi život. Myslím si teda, že si mentálne úplne v poriadku. A teraz tá zlá správa. Michal, ktorého si zachránila, sa krátko nato obesil v kúpeľni na opasku. Je mi to veľmi ľúto, ale je mŕtvy."
Veronika na neho chvíľu zadumane pozerá a potom mu odpovie:
- "Nie, on nespáchal samovraždu. Ja som ho tam zavesila, aby uschol..."